Krátko po 2. svetovej vojne, ale najmä po uchopení moci komunistami februárovým prevratom sa v bývalej ČSR začalo s masovým zatýkaním ľudí, ktorých novo nastolený režim označil za nepriateľov ľudovodemokratického zriadenia. Vtedajší Národný súd odsúdil v rokoch 1948 - 1952 v zmanipulovaných politických procesoch na tresty smrti, doživotné a dlhoročné tresty odňatia slobody 27 000 ľudí zo Slovenska. Iné súdy potom až do roku 1989 odsúdili ďalších vyše 70 000 osôb , ktoré prešli ťažkými žalármi a pracovnými tábormi. Počas vypočúvania boli vyšetrovateľmi často neľudsky surovo trýznení a nejeden zomrel na následky krutého zaobchádzania. Po odsúdení čakali politických väzňov otrocké práce v uránových baniach v Jáchymove a Příbrame, ale aj vo väzniciach v Čechách (Valdice, Mírov, Plzeň-Bory a i.) a na Slovensku, kde najznámejšími boli zlopovestný Leopoldov a Ilava. Do pracovných táborov bolo umiestnených takmer 200 000 ľudí a do pomocných technických práporov vyše stotisíc politicky nespoľahlivých vojakov. Takmer tristo odsúdených bolo popravených a vo väzeniach ich zomrelo 15 726. Ešte predtým, v závere vojny bolo vyše 20 000 osôb z územia Slovenska nezákonne odvlečených zložkami NKVD do sovietskych gulagov, z ktorých sa väčšina už nevrátila. Na pamiatku obetí komunizmu bola v budove NR SR odhalená pamätná tabuľa, ktorej text vzdáva hold obetiam bývalého režimu a priznáva im podiel na páde komunistickej totality.