© Slovenská pošta, a .s., 2006 Koledovanie bolo v minulosti neoddeliteľnou súčasťou vianočného zvykoslovia. Rôzne formy vinšovania a koledovania sa sústreďovali najmä na Štedrý deň, Božie narodenie, Štefana a Troch kráľov. Deti, mládež i dospelí navštevovali príbuzných a susedov s vianočnými piesňami a koledami a so želaním zdravia, šťastia a dobrého hospodárskeho roku. Špecifickou formou koledovania boli betlehemské hry, ktoré dotvárali atmosféru Vianoc s hranými príbehmi o zvestovaní narodenia Krista obohatenými o výjavy zo života pastierov. Predvádzali ich mládenci alebo malí chlapci z domu do domu po celej dedine. Najrozšírenejšou trojkráľovou hrou bolo chodenie s hviezdou, ktoré zobrazovalo biblických Troch kráľov s hviezdonosom alebo anjelom. Pri obchôdzkach piesne a recitatívy s náboženským obsahom sprevádzali koledy, pastierske a ľudové piesne, často veselého, žartovného rázu a so žiadosťou o odmenu. Koledníci dostávali od gazdinej jabĺčka, orechy, koláče, prípadne peniaze. Často chodili koledovať chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ktoré si tak prilepšovali sviatky. Koledovanie má v súčasnosti najmä spoločenské a zábavné poslanie, jeho obradová funkcia sa oslabila alebo zanikla. Známka zobrazuje postavy z hry chodenie s hviezdou. PhDr. Zora Valentová