© Slovenská pošta, a.s., 2006 Slovensko sa napriek pomerne malej rozlohe svojho územia vyznačuje veľmi pestrou a zároveň zložitou geologickou stavbou. Variabilitu hornín určili počas zložitého vývoja opakujúce sa a navzájom sa prelínajúce endogénne a exogénne procesy. Dôležitou súčasťou endogénnych procesov je vulkanická aktivita, ktorej výsledkom je vznik sopiek, produkujúcich široké spektrum vulkanických hornín. Exogénne procesy spôsobujú vplyvom zmien klimatických faktorov (teplota, vietor, zrážky) rozrušovanie (zvetrávanie) povrchovej vrstvy hornín a ich transport vodou a vzduchom na miesta ich opätovného uloženia za vzniku nových sedimentárnych hornín. Práve vplyvom vyššie opísaných fenoménov vznikli na Slovensku viaceré unikátne prírodne výtvory. Jeden z nich, „kamenný čadičový vodopád“ na hradnom kopci Šomoška, je zobrazený na slovenskej poštovej známke aj na FDC. Tento útvar predstavuje selektívne vypreparovanú časť prívodového kanála čadičovej lávy (neku), s výraznou, mierne ohnutou stĺpovitou odlučnosťou. Šomoška sa nachádza v Cerovej vrchovine, v katastri obce Šiatorošská Bukovinka (pošta Radzovce), pri slovensko-maďarskej hranici. Ide o národnú prírodnú rezerváciu na ploche asi 37 ha, ktorou vedie náučný chodník. V geologickej stavbe Cerovej vrchoviny dominujú v nižších častiach morské sedimenty (prevažne pieskovce), svedčiace o dávnej prítomnosti morského zálivu. Vulkanickú aktivitu reprezentujú zriedkavejšie staršie andezity (15,5 až 16,5 milióna rokov - v okolí Šiatorošskej Bukovinky), dominujú však mladšie čadiče (5 až 1,2 milióna rokov), tvoriace vrcholy a tiahle chrbty západnej časti vrchoviny. Oblasť Cerovej vrchoviny je ako významný fenomén neživej aj živej prírody prehľadne spracovaná v populárno-vedeckom diele „Geologicko-náučná mapa Cerovej vrchoviny v mierke 1 : 50 000“ (RNDr. M. Elečko, CSc. a kol.), ktorú vydal Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2001). RNDr. Karol Marsina, CSc.