Svätý Andrej Svorad (980? – 1034?) – mních a pustovník. Jeho slovanské meno je Svorad (po poľsky Świerad), kým Andrej je jeho rehoľné meno, ktoré dostal v kláštore sv. Hypolita na Zobore v Nitre. Pochádzal z Poľska. Po istom čase spoločného života v benediktínskom kláštore začal viesť osamote mimoriadne prísny pustovnícky život. Podľa ľudovej tradície jeho pustovňa bola na Skalke pri Trenčíne nad riekou Váh, kde neskôr pustovníčil spolu so svojím učeníkom mníchom Benediktom ( ? – 1037?). Benedikt i po Andrejovej smrti naďalej viedol na Skalke prísny pustovnícky život. Asi roku 1037 ho napadli zbojníci, ktorí ho zviazali a hodili do Váhu. O rok našli Benediktovo telo vo vode, bolo neporušené. Pochovali ho v bazilike sv. Emeráma v Nitre v tom istom hrobe, kde ležali kosti jeho duchovného otca Andreja. Po obnove románskeho kostolíka vedľa katedrály v rokoch 1930 – 31 uložili v ňom ostatky svätcov v striebornom relikviári. Päťkostolský biskup Maurus napísal v roku 1064 životopis svätcov. Roku 1083 pápež Gregor VII. kanonizoval sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta. Boli vyhlásení za patrónov Uhorska. Podľa R.. Ondruša: Blízki Bohu i ľuďom spracovala Mgr. Antónia Paulinyová TL / 50 známok