Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR vydalo dňa 22.6.1993 príležitostnú poštovú známku "150 rokov od uzákonenia slovenčiny" s nominálnou hodnotou 2 Sk. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. maliar Igor Benca, rytinu spracoval akad. maliar Martin Činovský. Obrazovú časť známky tvorí symbolická kresba doplnená textom "150 rokov od uzákonenia slovenčiny". Známku o rozmeroch 40x23 mm vytlačila Poštová tlačiareň cenín Praha a.s. rotačnou oceľotlačou kombinovanou s hĺbkotlačou v tlačových listoch po 50 kusoch. Známka platí od 22. júna 1993 v tuzemskom a medzinárodnom styku až do odvolania. Túžba Slovákov po spisovnom jazyku siaha až do cyrilo-metodského obdobia, keď sa začala používať slovienčina (stará slovenčina). V roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu na základe kultúrnej západoslovenčiny. Vzhľadom na klesajúci kultúrny aj hospodársky význam západného Slovenska, bernolákovčina nebola všeobecne prijatá. Prácu na tvorbe spisovného jazyka zavŕšil Ľudovít Štúr. Na základe historických skúseností spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom si uvedomili nevyhnutnosť zjednotenia Slovákov slovenským spisovným jazykom. Neoficiálne sa o zavedení novej spisovnej slovenčiny rozhodlo na porade 14.12.1843 a po stretnutí s J. Hollým, v júni toho istého roku, oficiálne na zasadnutí Tatrína 26.-28.6.1844 v Liptovskom Mikuláši.