Základné informácie o poštových známkach a celinách v súvislosti so zavedením eura na Slovensku V zmysle zákona Národnej rady SR č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 28. 11. 2007 (ďalej len zákon)
- Poštové známky a celiny (poštové lístky, celinové obálky, známkové zošitky, aerogramy, pigeongramy) nepodliehajú duálnemu zobrazovaniu.
- Do 31. 12. 2009 je možné bezo zmien používať poštové známky a celiny s nominálnou hodnotou v slovenskej mene na zaplatenie poštových služieb, resp. iných služieb v zmysle Tarify SP a. s.
- Od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009, po zavedení meny euro, bude možné používať poštové známky a celiny s nominálnou hodnotou v slovenskej mene, v mene euro a bez nominálnej hodnoty na zaplatenie poštových služieb, pričom ich bude možné vzájomne kombinovať.
- Predaj poštových známok a celín s nominálnou hodnotou v slovenskej mene bude od 1. 1. 2009 zabezpečovať potenciálnym záujemcom len Poštová filatelistická služba (POFIS).
- Platnosť poštových známok a celín s nominálnou hodnotou v slovenskej mene definitívne končí 31. 12. 2009.
- Výmena poštových známok a celín s nominálnou hodnotou v slovenskej mene sa nebude vykonávať za iné platné poštové známky a celiny, t.j. za poštové známky a celiny s nominálnou hodnotou v mene euro, resp. bez nominálnej hodnoty.
- Do 90 dní od skončenia platnosti poštových známok a celín s nominálnou hodnotou v slovenskej mene, t.j. v priebehu prvých troch mesiacov roka 2010, Slovenská pošta dokončí ich stiahnutie a zásoby zničí v spolupráci s ministerstvom.
- Od 1. 1. 2010 bude možné používať na zaplatenie poštových služieb len poštové známky a celiny s nominálnou hodnotou v mene euro a bez nominálnej hodnoty.
Rukopis Bratislavského misála VI mal podľa opisu kanonika Nándora Knauza ešte v 2. polovici 19. storočia 310 pergamenových listov (fólií). Dodnes sa z neho v Mestskom múzeu v Bratislave, či Archíve mesta Bratislava zachovali iba zlomky s niekoľkými figurálnymi miniatúrami (napr. postavou Kráľa Dávida) alebo iniciálami s okrajovou výzdobou. Len nedávno sa v Szépművészeti múzeu v Budapešti podarilo identifikovať ďalšiu súčasť tohto kódexu – celostranovú miniatúru tzv. Kánonového ukrižovania. Knauz publikoval roku 1870 aj jeden zápis z dnes tiež už nezvestného listu, podľa ktorého rukopis v roku 1403 dokončil bratislavský kanonik Michal z Trnavy.
Iniciála T- e igitur na fóliu 7r zvýrazňuje začiatok najdôležitejšej liturgickej časti misála – kánonu. Témou orámovanej miniatúry je polpostava Bolestného Krista so skríženými rukami pred bruchom, stojac v hrobe – tzv. Imago pietatis. Na rukách a v boku sú zvýraznené krvácajúce rany. Tri klince, knuta a bič, ale vlastne i tumba hrobu obsah iniciály rozširujú o motív nástrojov Kristovho umučenia – Arma Christi. Kým z písmena T je za jeho figúrou vidieť len belasé horné rameno (zároveň akoby náznak kríža), zvyšok nadpisu je starostlivo namaľovaný zlatým písmom zvisle vedľa miniatúry.
Ďalšia výzdoba pozostáva z pestrých, tenkou linkou kontúrovaných listov akantu na vnútornom okraji strany. Podľa podoby tohto dekoru, ale aj porovnaním spomínanej miniatúry z Budapešti sa dá usudzovať, že iluminátor misála sa inšpiroval pražskými rukopismi kráľa Václava IV., najmä jeho Bibliou (iluminátor Frána, okolo roku 1390). Vplyv českého umenia tohto obdobia bol veľmi dôležitý v celej Strednej Európe a aj v knižnici bratislavskej kapituly sa dá nájsť viacero takto orientovaných iluminácií. Na druhej strane však jej relatívne bohatá knižnica a blízkosť viedenských iluminátorských ateliérov naznačujú aj možnosť pôsobenia samostatných maliarskych dielní priamo v Bratislave.
Mgr. Dušan Buran